ucsasbrezniakovou

• Koncom 19.storočia rozvoj organickej chémie a nových organických látok
• 1922 IUPAC- Medzinárodná únia pre čistú a aplikovanú chémiu, zriadila komisiu pre organické názvoslovie, ktorá určuje pravidlá názvoslovia organických zlúčenín
• Základom je názvoslovie alifatických zlúčenín

Rozdelenie organických zlúčenín

1. Acyklické( alifatické) uhľovodíky

1. Nasýtené- alkány
2. Nenasýtené- alkény, alkíny

2. Cyklické( alicyklické) uhľovodíky

1. Nasýtené ( cykloalkány)
2. Nenasýtené ( aromatické- arény)

 Názvy organických zlúčenín

1. Triviálne
2. Systémové

1. Substitučné
2. Skupinové

Nerozvetvené uhľovodíky

Názov

1. Názov- triviálny

• Súvisia s pôvodom, vlastnosťami
• Použitie v prípade, že systémový názov je zložitý
• Podľa presných pravidiel
• Uhľovodíky C1-C4 ( metán, etán, propán, bután)
• Napr. kofeín

2. Názov- systémový- substitučný

1. Najčastejšie používané
2. Základom je názov uhľovodíka, ku ktorému pridávame predponu alebo príponu
3. Grécka číselná predpona podľa počtu atómov uhlíka- číslo atómu uhlíka, na ktorom je násobná väzba (lokant)-  grécka predpona podľa počtu násobných väzieb + prípona podľa typu alifatickej zlúčeniny+ prípona –án ( alkán), -én ( alkén), -ín ( alkín)

4. Grécke číselné predpony

Napr. pentán

3. Názov- systémový- skupinový

1. Skladá sa z názvu uhľovodíkového zvyšku a zo spoločného názvu zlúčenín charakterizovaných rovnakou charakteristickou funkčnou skupinou
2. Napr. dimetylketón

Vzorce organických zlúčenín

I. Molekulový

II. Štruktúrny

a. konštitučný

b. racionálny

I. Vzorec- molekulový

1. Sumárny vzorec
2. Alkány- C_nH_2n+2 ( n- počet atómov uhlíka)
3. Alkény- C_nH_2n
4. Alkíny- C_nH_2n-2
5. napr. C₆H₁₄

II. a Vzorec štruktúrny konštitučný

1. Zachovávame väzbovosť
2. Určuje poradie a väzbovosť vo vzorci
3. Napr.

II. b Vzorec štruktúrny racionálny

• zjednodušený štruktúrny
• Zachovaná väzbovosť
• vyjadruje zoskupenie atómov
• napr. CH₃-CH₂-CH₂-CH₂-CH₃

Rozvetvené uhľovodíky

1. Využívame pomenovanie uhľovodíkových zvyškov- alkylov
2. Vznikli odtrhnutím atómu vodíka z uhľovodíka
3. Sú jednoväzbové, nemôžu existovať samostatne, ale sú súčasťou reťazca
4. Názov alkylu = názov uhľovodíka+ výmena prípony án- yl
5. Napr. metán- metyl

I. Názov rozvetveného uhľovodíka

1. Lokalizovať hlavný reťazec ( najväčší počet atómov uhlíka)
2. Očíslovať reťazec, tak aby alkyl mal čo najnižšiu pozíciu
3. Pomenovať alkylový zvyšok na vedľajšom reťazci a pridať jeho lokant na hlavnom reťazci
4. Názov zlúčeniny= názov alkylu s lokantom + názov základného uhľovodíka

II. Tvorba konštitučného vzorca

1. Z názvu určíme základný uhľovodík, napíšeme hlavný reťazec podľa počtu atómov uhlíka, očíslujeme zľava doprava
2. Na hlavný reťazec umiestnime alkyly na lokanty
3. Doplníme hlavný reťazec atómami vodíka, dodržiavame väzbovosť

Rozvetvené uhľovodíky s viacerými alkylmi

1. V názve ich zoradíme podľa abecedy s príslušným lokantom
2. Pri väčšom počte rovnakých alkylov použijeme grécku číselnú predponu podľa ich počtu

Rozvetvené nenasýtené uhľovodíky

I. Názov rozvetveného nenasýteného uhľovodíka

1. Lokalizovať hlavný reťazec( maximálny počet násobných väzieb)
2. očíslovať reťazec podľa najnižších lokantov násobných väzieb
3. Pomenovať vedľajší reťazec
4. Vytvoriť konečný názov

II. Tvorba konštitučného vzorca

1. Tvorba hlavného reťazca podľa predpony
2. Vyznačíme na hlavnom reťazci násobné väzby podľa lokantov ( uprednostňuje sa dvojitá väzba)
3. Hlavný reťazec ukončíme dopísaním jednoduchých väzieb
4. Napojenie alkylu

Doplnenie atómov vodíka podľa väzbovosti

Cyklické nasýtené uhľovodíky

I. Názov- systémový- substitučný

1. Postupujeme podľa pravidiel tvorby názvu základného uhľovodíka
2. Názov cyklického uhľovodíka = predpona cyklo + názov základného uhľovodíka

II. Molekulový vzorec

1. Sumárny vzorec cykloalkánov identický so sumárnym vzorcom alkénov

Názvoslovie derivátov uhľovodíkov

Pravidlá tvorby substitučných názvov

1. Určenie hlavnej charakteristickej ( funkčnej) skupiny
2. Určenie hlavného reťazca
3. Očíslovanie hlavného reťazca
4. Zostavenie názvu

I. Určenie hlavnej charakteristickej ( funkčnej) skupiny

II. Určenie hlavného reťazca ( klesajúca priorita)

1. Čo najväčší počet nadradených charakteristických skupín
2. Čo najväčší počet násobných väzieb
3. Čo najväčší počet atómov uhlíka
4. Dvojité väzby > trojité väzby
5. Najnižší súbor lokantov
6. Najnižší počet substituentov uvádzaných predponami

III.Očíslovanie hlavného reťazca (klesajúca priorita)

1. Čo najnižší lokant pre nadradenú funkčnú skupinu
2. Najnižšie lokanty určujúce násobnú väzbu
3. Dvojité väzby > trojité väzby
4. Najnižší súbor lokantov pre substituenty
5. Lokanty podľa abecedného poradia predpôn

IV. Tvorba názvu

Názvoslovie organických zlúčenín.pdf

Názvoslovie organických zlúčenín- preze.pdf